Dni Užhorodu

Fotogaléria - „The best of Uzhgorod“

1. Dohoda o spolupráci medzi mestami Košice a Užhorod bola podpísaná 16.01.1993

Informácie o meste Užhorod (ukr. Ужгород (Užhorod), rus. Ужгород (Užgorod), maď. Ungvár) je mesto na západnej Ukrajine na rieke Uh pri hraniciach so Slovenskom. Je centrom Zakarpatskej oblasti a v roku 2004 malo 117 600 obyvateľov.

Užhorod má rozvinutý priemysel - zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu - nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.

Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike Gesta Hungarorum v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu Drughetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646). Ešte okolo roku 1910 tvorili Maďari okolo 80% obyvateľstva a bolo tu centrum Užskej župy. V rokoch 1919 – 1938 súčasť Česko-Slovenska (správne stredisko Podkarpatskej Rusi), 1938 – 1944 Maďarska. V roku 1945 pripojený k ZSSR (Ukrajinská SSR), od 1946 má postavenie hlavného mesta Zakarpatskej oblasti, od 1991 súčasť samostatnej Ukrajiny.

Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia a s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:

• Chrám Krista Spasiteľa (Užhorod) - chrám ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva)
• Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)- chrám gréckokatolíckej cirkvi Mukačevskej eparchie
• Kostol svätého Juraja (Užhorod) - rímskokatolícky kostol
• Synagóga
• Skanze

Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Ukrajincov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.
V súčasnosti žije v meste až 77,8 % Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.

„Dni Užhorodu v Košiciach“